Lesníckym chodníkom, Duchonka – Kulháň

RR KST organizuje pre turistov a priaznivcov turistiky Oravy 1-dňový zájazd na 7.ročník Lesníckym chodníkom J.D.Matejovie, ktorý sa uskutoční v sobotu 15.10.2022 

Program:

9 00 – Otvorenie: pri hrádzi vodnej nádrže na Duchonke
9 30 – Prevoz autobusido obce Podhradie- prehliadka Topolčianskeho hradu, sprievodné slovo lesníkov k zaujímavostiam okolitých lesov
11,00 – presun lesným terénom na Duchonku trasou „Lesníckeho náučného chodníka Duchonka-Kulháň“
14,30 – občerstvenie a posedenie na Kulháni
15,30 – odovzdanie pamätných listov účastníkom, ukončenie podujatia a individuálny návrat na Duchonku.

Poplatky za autobus:
13.- € – člen KST
15,- € – ostatní
10,- € deti do 12 rokov (miesto v autobuse)

Záujemci, prihlasujte sa najneskôr do 12.10.2022 nasledovne:

KST Nižná – Viera Adamusová, 0908933949 (vedúca zájazdu)
KST Námestovo – Ing.Alena Beloritová, 0910900007
KST Dolný Kubín – Jana Krupová, 0907617320
KST Mútne – Johana Jurčáková, 0948807890
KST Krušetnica – Anna Rončáková, 0911656343
KST Oravské Veselé – Mária Čierna, 0918162111

(Nakoľko neurčujeme počty pre jednotlivé kluby, prosím vedúcich z jednotlivých KST, aby priebežne nahlasovali záujemcov Viere Adamusovej-0908933949, aby sme vedeli, ako sa plní autobus.)

Odchody autobusu podľa zastávok (na trase Námestovo-Tvrdošín-Dolný Kubín bude možné dohodnúť individuálne zastávky aj na inom mieste):
Námestovo 5,15
Štefanov – rázcestie 5,25
Tvrdošín – Limba 5,30
Tvrdošín (Tesco) 5,35
Nižná – nástupište 5,40
Nižná – Malá Orava 5,42
Podbiel – 5,45
Dolný Kubín – železničná stanica 6,10
Dolný Kubín – Bysterec zastávka pri moste 6,15

Poznámka:
Akcia sa uskutoční za každého počasia.
Autobusový zájazd sa uskutoční len pri dostatočnom počte prihlásených do stanoveného termínu najneskôr do 12.10.2022

Kto bol J.D.Matejovie
Jozef Dekret-Matejovie bol slovenský horár, ktorý na strednom Slovensku – Horehroní- zaviedol v ťažbe dreva pílu namiesto sekier, ale predovšetkým bol priekopníkom v obnove lesov. Jeho zásluhou sa na Slovensku začalo s výsevom v lesoch – umelým zalesňovaním, spúšťaním dreva rigolmi z ťažšie prístupných porastov do oblastí s nedostatkom dreva. V ťažbe dreva na Horehroní zaviedol pílu namiesto sekier a založil prvé lesné škôlky v Uhorsku. Prírodný les bol pre Jozefa Dekreta posvätným miestom na zemi. Narodil sa 12. júla 1774 v osade Dobroč pri Čiernom Balogu v rodine lesného robotníka Mateja Dekreta. Všetci v jeho okolí sa živili ťažbou dreva (ešte v 16. storočí pozval cisár Ferdinand I. Habsburský do horehronského regiónu, bohatého na lesy drevorubačov z Álp, odborníkov na ťažbu dreva a stavbu vodných diel na jeho splavovanie. Vznikli tu prvé osady – Handle. Drevorubači mali zvýšiť ťažbu dreva, potrebného na fungovanie medených baní a železiarskych hút v kraji). Ako všetci Balogčania, aj on dostal k svojmu menu prímeno – po starom otcovi mu začali hovoriť Matejovie. Po absolvovaní osemročnej humanitnej školy v Brezne pracoval ako praktikant komorského lesného úradu v Banskej Bystrici. V rokoch 1790-1800 bol požiarnym dozorcom v Dobroči a pomocným horárom v Boci, Tisovci a Brezne. Od roku 1800 bol podlesným v Banskej Bystrici, v rokoch 1804-1807 lesným a nadlesným v Polhore, v rokoch 1808-1814 lesným pojazdným v Brezne. V roku 1814 ho vymenovali za cisársko-kráľovského komorského lesmajstra v Banskej Bystrici. Tento post v Uhorsku zastávali výlučne šľachtici.

Ako vysokopostavený úradník sa dlho zaoberal myšlienkou zastaviť drancovanie lesov. V roku 1811 sa mu podarilo presadiť a zrealizovať prevratný plán ich obnovy, zmladzovania. Práve on je otcom myšlienky zakladania lesných škôlok a zalesňovania holín výsevom semena a výsadbou. Dosiahol zmenšenie holorubov a umiestňovanie ťažby dreva tak, aby sa nenarušila prirodzená obnova lesa. Ním založené porasty sú dodnes na Starých Horách, pri Harmanci a Slovenskej Ľupči. Na Horehroní zalesnil približne 4000 hektárov holín a zanedbaných plôch.

V roku 1825 zaviedol Jozef Dekret Matejovie pri ťažbe dreva používanie ručnej píly. Pozval robotníkov z rakúskeho Štajerska, aby naučili miestnych konzervatívnych drevorubačov používať nové metódy ťažby dreva a predovšetkým prekonali odpor k práci s pílou. Okrem zveľaďovania a ochrany lesa sa zaujímal aj o rentabilitu lesnej prevádzky, zlepšenie sociálnych podmienok lesných robotníkov. Zaviedol úsporné spôsoby výroby drevného uhlia, snažil sa o zavedenie poriadku do pozemkovej držby riešením osadníckych pomerov lesných robotníkov. Vymeral a rozdelil im erárne poľnohospodárske pozemky, vytýčil hranice lesov, zaviedol pozemkovú knihu, ustálil pastvu dobytka a vypracoval stanovy lesných osád. Organizoval odborné školenia pre zamestnancov a robotníkov. Zaujímal sa o výučbu mladých a bol v úzkom kontakte s profesormi lesníctva na banskoštiavnickej Banskej a lesníckej akadémii. Túto školu v tom čase navštevovali študenti takmer z celej Európy.